Myslím, že týmito úvodnými slovami Václav Havel dokonale vystihol výnimočnosť tej chvíle.
Tam, kde ešte pred piatimi mesiacmi začínala nežná revolúcia 1989 a nikto netušil ako to vôbec dopadne, zrazu po prvý krát stojí pápež Ján Pavol II.
Mala som vtedy 13 rokov a bolo to nádherné prvý krát môcť vidiet naživo tohto veľkého človeka a pápeža, vtedy ešte v plnom zdraví a sile, cítiť jeho charizmu, počuť jeho krásnu Slovenčinu a Češtinu, ktorými rozprával počas celej návštevy.
Navštívil starobylú a nádhernú Prahu, kde sa stretol s rehoľníkmi v katedrále sv. Víta, neskôr sa stretol s osobnosťami duchovného a kultúrneho života a na letenskej pláni odslúžil pontifikálnu sv. omšu.
Ďalej navštívil moravský Velehrad, miesto preslávené odkazom sv. Cyrila a Metoda, kde nás prosil, aby sme si zachovali a ctili si svoje duchovné korene.
Na záver navštívil Bratislavu, kde slúžil pontifikálnu sv. omšu na letisku vo Vajnoroch a posvätil pri nej základné kamene nových kostolov pre celé Slovensko.
Svojou obetavosťou, úctou k životu, dobrotou, zmyslom pre humor a láskou k ľuďom, zvlášť chorým a trpiacim, oslovil mnohých a dodal nám tak potrebnú odvahu ísť po ceste viery aj naďalej.
Nikdy nezabudnem na tie nádherné chvíle a na veľkého pápeža Jána Pavla II.
